Pohreb Michaela Jacksona

Bola to dojímavá scéna. Veľmi. Aspoň pre mňa určite. Napriek tomu že Paris som videl vlastne prvý krát a Jacksona som moc nemusel. Neubránil som sa slzám. Bolesť toho dievčaťa hraná určite nebola. Avšak nemôžem si pomôcť, cítim zároveň niečo... niečo negatívne. Aj keď slová ktoré Paris hovorila boli úprimné, myslím že ich nevymyslela sama. Mám veľmi zlý pocit že jej krátke a silne emotívne vystúpenie bolo cynicky naplánované práve kvôli efektu ktorý malo. Je mi veľmi ľúto všetkých detí ktoré prídu o rodičov, alebo o hocikoho kto je pre nich najbližšou a najdôležitejšou osobou. Avšak cítim rovnako veľké znechutenie z tých, ktorí bolesť týchto detí nejakým spôsobom zneužívajú. O to viac mi je tých detí ľúto. Lebo voči tomuto sú úplne bezbranné.